Keď som prišiel k malej lúčke, medvedík s pokrčeným golierikom už čakal. Bol len o kúsok menší, ako ten minule, no delil nás len potok, takže veľkosť v tomto prípade nehrala rolu. Podišiel som k brehu a medveď sa vybral smerom ku mne z druhej strany. Tam si sadol do trávy a zapózoval.

Toto je náš najväčší chrobák, roháč veľký (Lucanus cervus). V poslednom čase sa tento teplomilný druh, žijúci na starom dubovom dreve, čoraz častejšie vyskytuje aj u nás, na južných svahoch Poľany, v nadmorskej výške 600 – 700 m n. m., v bukových porastoch.

Ďalší z mentálnych eskamotérov, čo nepochopil, že medvede sa nekŕmia!

Vodopád Bystrô
Krupinské bralce (Štangarígeľ)
Možno arborétum Borová hora...
Rosička okrúhlolistá na Poľane
Prales na Poľane
Korunkovka strakatá
Dudinské travertíny

Pri likvidácii školského archívu sa mi dostali do rúk diapozitívy Chráneného územia prírody regiónu Zvolen. Podľa dohľadaných informácií predpokladám, že sú z roku 1981, možno trochu neskôr. Poznáte tieto lokality?

Ekologická úloha predátorov v prírode - Ursia Veľké predátory, ako sú medvede a vlky, zohrávajú kľúčovú úlohu v ekologickej rovnováhe lesných ekosystémov. Vlky lovia prevažne slabé, staré alebo choré

Strata veľkých predátorov na vrchole potravového reťazca vedie k ekologickému javu známemu ako „trofický kaskádový efekt". Úbytok vrcholových predátorov, spôsobený predovšetkým ľudskou činnosťou ako lov, fragmentácia biotopov či znečisťovanie prostredia, má ďalekosiahle a často nečakané dôsledky.

Mladý prírodovedec - Fytocenológia - Ursia Krúžok Mladý prírodovedec vykonal fytocenologický prieskum na troch vytýčených miestach nad detvianskymi záhradkami. Najskôr sme to pojali vedecky, čiže po

Cieľom bolo nájsť na vytýčených plochách čo najviac najrôznejších druhov rastlín, od najmenších, po tie najväčšie a ak sa podarí, tak aj určiť, ktorého druhu je opticky najviac a taká utopická myšlienka bola, že by sme aspoň pri tom druhu určili jeho denzitu.

Vďaka za obrázok. Je pravda, že ľudia zvyknú "pomáhať" a vtáčiky zoberú nechtiac preč od rodičov...

Orol krikľavý (Clanga pomarina) - Ursia Na Poľane žije niekoľko ikonických druhov zvierat a tento nedôstojne postávajúci vták k nim patrí.Vracali sme sa z dohľadávania jedného vnadiska pri Hrochoti

Ekológia hniezdenia orla krikľavého je zvláštna aj tým, že často znáša dve vajcia, ale mláďatá prakticky nikdy nevychová viac ako jedno. Staršie mláďa totiž súrodencom bráni v prístupe k potrave a ten slabší obyčajne zahynie.

Knieža Hohenlohe a medvede: Paradoxy aristokratickej „ochrany“ prírody v 19. storočí - Ursia Devätnáste storočie bolo obdobím výrazných protikladov v prístupe človeka k prírode. V ére rozmachu turistiky, poľovníctva a národného sebauvedomovania sa

Pre aristokratických hostí predstavoval lov medveďa vrchol poľovníckej sezóny. Knieža organizoval prepracovane inscenované lovy, kde sa medveď vypustil z klietky na vopred pripravenej čistinke a hostia ho potom „statočne“ zastrelili.

Žltochvost domový (Phoenicurus ochruros) - Ursia Dnes u nás vypadol z hniezda žltochvost domový (Phoenicurus ochruros). Hniezdo mal pod strechou pri dielni, priamo nad betónovým chodníkom. Ráno som našiel

Ak nájdete na zemi mladého žltochvosta (alebo iného vtáčika), neznamená to automaticky, že je opustený. Pokiaľ je živý, aktívny a vydáva zvuky, rodičia si ho vo väčšine prípadov opäť nájdu, ako v prípade tohto malého hrdinu.

Tesárska roklina - Ursia Tesárska roklina sa nachádza v katastri obce Hontianske Tesáre v okrese Krupina. Toto územie s rozlohou približne 0,7 hektára predstavuje významný geologický a geomorfologický fenomén južného Slovensk...

Koryto rokliny je po väčšinu roka suché, čo umožňuje návštevníkom skúmať odkryté geologické vrstvy a sedimentárne štruktúry. V jarných mesiacoch sa v rokline obnovuje prietok vody a vodopády opäť ožívajú, čím sa zdôrazňuje význam vody ako formujúceho činiteľa tohto územia.
ursia.sk/2025/05/19/t...

Tesárske dúpence Tesárske dúpence, umiestnené v lesoch nad obcou Hontianske Tesáre v okrese Krupina, tvoria súbor umelo vytesaných skalných priestorov. Tieto komory vznikli ľudskou činnosťou v mäkkej pieskovcovej horn...

O vzniku a využití tesárskych dúpencov existuje niekoľko hypotéz. Najčastejšie sa spomína ich funkcia ako úkrytov pred osmanskými vojskami počas ich vpádov do strednej Európy v 16. a 17. storočí. Iní bádatelia ich vznik datujú už do obdobia tatárskych vpádov v 13. storočí.

Jaskyňa Kaplnka Jaskyňa Kaplnka sa nachádza na západnom svahu vrchu Hrádok v Starohorských vrchoch, približne 100 metrov od Sásovskej doliny. Leží v nadmorskej výške 695 metrov a je voľne prístupná pre verejnosť. Pre...

Jaskyňa Kaplnka je situovaná neďaleko turistického chodníka spájajúceho Banskú Bystricu (časť Sásová) s Panským dielom, v blízkosti obce Španá Dolina. Jaskyňa je voľne prístupná a na jej prehliadku nie je potrebné špeciálne vybavenie.

Netopieria jaskyňa Netopieria jaskyňa je voľne prístupná prírodná pamiatka v správe Správy slovenských jaskýň, ktorá sa nachádza na západnom svahu vrchu Hrádok (835 m) v Starohorských vrchoch pri Banskej Bystrici. Leží ...

Archeologický význam jaskyne spočíva najmä v nálezoch, ktoré potvrdzujú jej kultové využitie v dávnych dobách. V neskorej dobe bronzovej sa tu zistili doklady rituálnych praktík - stopy zámerného rozbíjania detských sánok a azda aj ich varenia. Našli sa aj ľudské lebky so zámerne spôsobenými otvormi

Pancierovské travertínové prameniská Pancierovské travertínové prameniská Pancierovské travertínové prameniská sa nachádzajú na svahoch lesa nad mestskou časťou Jakub v Banskej Bystrici. Pod vrchom Horný diel v odľahlej dolinke Pancierov...

Pancierovské travertínové prameniská vytvárajú sústavu malých vápencových terás a jazierok, ktoré sú husto obrastené zeleným machom a riasami. Vodné pramene tu pretekajú po povrchu vyzrážaného travertínu (penovca) a vytvárajú drobné hladiny aj kaskády s vodnou hladinou.

Šútovský vodopád Šútovský vodopád patrí medzi prírodné klenoty Slovenska. Nachádza sa v Krivánskej Malej Fatre, približne 4 kilometre severne od obce Šútovo v Žilinskom kraji. Leží v srdci Národnej prírodnej rezerváci...

Po skončení Zázrivskej inverzie sme si našli čas na návštevu tohto impozantného vodopádu. No povedzte, nie je úžasný?

Spolunažívanie s medveďmi Má byť biológia, ekológia a etológia živočíšneho druhu základom nášho poznania? Je medveď skutočne hrozbou pre človeka? Dá sa stretom s medveďmi vyhnúť? Možno v spojitosti s medveďom hovoriť o premnož...

ursia.sk/2025/04/15/s...

Moderné trendy a prístupy v ochrane prírody Morálne základy a výzvy ochrany prírody V súčasnom svete už takmer nenájdeme miesta, ktoré by neboli ovplyvnené ľudskou činnosťou. Divoká príroda a jej ekosystémy miznú rýchlejšie než kedykoľvek od pr...

Mali by sme do prírody zasahovať, alebo ju nechať, aby sa o seba postarala sama? Pre zodpovedanie tejto otázky musíme pochopiť, že väčšina prírody, ktorú vidíme okolo seba, už nie je nedotknutá divočina, ale krajina výrazne pozmenená človekom.

Putikov vŕšok - najmladšia sopka Slovenska a Strednej Európy Putikov vŕšok je najmladšou známou sopkou na území Slovenska aj celej Strednej Európy. Nachádza sa na juhozápadnom okraji Štiavnických vrchov, v blízkosti obce Tekovská Breznica a juhovýchodne od Nove...

Putikov vŕšok je najmladšou známou sopkou na území Slovenska aj celej Strednej Európy. Nachádza sa na juhozápadnom okraji Štiavnických vrchov, v blízkosti obce Tekovská Breznica a juhovýchodne od Novej Bane (okres Žarnovica). Vrchol má 477 m n. m. a geologicky ide o mimoriadne zaujímavé územie.

Tuhársky kras – najmenšie krasové územie Slovenska Tuhársky kras, rozprestierajúci sa na ploche približne 5 km² medzi obcami Tuhár, Divín a Ružiná v Revúckej vrchovine, predstavuje najmenšie krasové územie na Slovensku. Nachádza sa v geomorfologickej ...

Tuhársky kras, hoci rozlohou najmenší na Slovensku, predstavuje cenné prírodné územie s výnimočnou geologickou stavbou, zaujímavými krasovými javmi a bohatou biodiverzitou. Jeho hodnotu zvyšuje aj historický a kultúrny kontext spojený s tradíciou ťažby dekoračného kameňa.

Populačná dynamika medveďa hnedého na Slovensku, analýza minulosti a výhľad do budúcnosti Tento článok analyzuje historický vývoj a súčasný stav populácie medveďa hnedého (Ursus arctos) na území Slovenska. Na základe dostupných demografických údajov, ekologických faktorov a antropogénnych ...

Historický vývoj a súčasný stav populácie medveďa hnedého (Ursus arctos) na území Slovenska. Článok zároveň predkladá náš odhad (Ursia) budúceho vývoja medvedej populácie v kontexte meniacich sa environmentálnych podmienok a rastúcich interakcií s ľudskou činnosťou.

Medveďku daj labku (spolunažívanie s medveďmi) 14.04.2025 YouTube video by Ursia

Má byť biológia, ekológia a etológia živočíšneho druhu základom nášho poznania? Je medveď skutočne hrozbou pre človeka? Dá sa stretom s medveďmi vyhnúť? Možno v spojitosti s medveďom hovoriť o premnožení? Je strach dobrým radcom alebo nám obmedzuje vnímanie sveta?
#ursia #medvede #wildnessinme

Diskusia o ochrane prírody a krajiny 23.5.2024 YouTube video by Ursia

Niečo o ochrane prírody a krajiny.
Nájdite si čas 15 minút.

#ursia #polana #podpolanie #wildnessinme #medvede

Čo vidí zver, keď sa pozrie dole zo svahov Poľany?
#medvede #ursia #polana #podpolanie #detva #wildnessinme

Protest v Banskej Bystrici 24.4.2025 YouTube video by Ursia

My ochranári vyzývame, aby sa o prírodu a ŽP znova začali starať kompetentní odborníci, ktorým na tom skutočne záleží. Pretože ide o veľa. Ide o prežitie našej krajiny a nás všetkých, a to je vážna vec. Smrteľne vážna.

Podpoľanie: tu bývame, toto je náš kraj.
#podpolanie #ceresne #polana #hrinova #hrinovskelazy #ursia #wildnessinme #jar #detvianskelazy

Strety so zverou v Detve: narušená konektivita krajiny V posledných rokoch si obyvatelia Detvy všímajú množiace sa situácie, ktorými sú čoraz častejšie stretnutia so zverou v blízkosti diaľnice, železničnej trate, či priamo v intraviláne mesta. Niektorí s...

V posledných rokoch si obyvatelia Detvy všímajú množiace sa situácie, ktorými sú čoraz častejšie stretnutia so zverou v blízkosti diaľnice, železničnej trate, či priamo v intraviláne mesta. Niektorí si to vysvetľujú premnoženosťou „divokej prírody". Čo je skutočnou príčinou?