nech si ho tam nechajú! komu by tu chýbal?!

joj chúďatko, asi si to kúpim tiež, zo spolupatričnosti. nech spolutrpím.

a akému záveru ste dospeli?

This smart dog knows about politics, he literally gives a shit.😆😆

silná časť! celý ten pôrod som tŕpla. a chudinka Baran...

Because it breaks the flow. Anything that takes a second longer to process feels like friction. And friction doesn’t survive well in fast environments.

I think that’s the key difference:
languages don’t dilute each other — environments do.
And once you notice it, you start hearing what’s missing.
Maybe not dilution but convergence.
That “lowest common denominator” is interesting, because it’s not forced.
We choose it. Quietly, sentence by sentence.

Čím viac jazykov vieš, tým menej si istá, ktorý použiť Bilingválna generácia nezápasí s nedostatkom slov, ale s tým, čo z nich vybrať — a čo z nich radšej zjednodušiť.

Keď vieš viac jazykov, máš viac možností.
Ale aj viac dôvodov povedať to jednoduchšie, než by si vedela.
A práve tam sa niečo stráca.

Nezabúdame jazyk.
Len ho postupne vymieňame za verziu, ktorá funguje.
Ale už nie je naša.

och, idem tiež na to. vďaka za pripomienku.

You Centered the Wrong Relationship Your Whole Life Not because you chose wrong, but because you were never shown what to value.

What if the love that shaped you the most was never the one you centered?

Not because you chose wrong, but because you were taught what to value before you knew what you needed.

Našli sme ich!

Nie sme v pohode. Len sme presvedčivé. A čím dlhšie tú verziu držíme, tým menej vieme, kde končí to, čo ukazujeme, a kde začína to, čo naozaj cítime.

Vyzerá to ako pokoj.

Ale niekedy je to len ticho,
ktoré sme si vytvorili,
aby sme nemuseli ísť hlbšie.

To už ide trochu do osobnej roviny, kam som to nemierila 🙂
Bol to skôr pohľad na to, ako kontext formuje správanie. Skôr ide o to, že správanie nie je tak stabilné, ako si myslíme.
Prostredie, publikum a kontext ho vedia meniť rýchlejšie než identita samotná.

You Didn’t Become Fake. You Became Predictable. You kept repeating the parts of yourself that worked until they became the only parts that were allowed to exist.

I don’t think most people would become themselves again if they had to start from zero.
Not because it’s wrong. But because it’s too shaped by what already worked.

Too stable. Too finished.
Too hard to change without breaking something.

Je zaujímavé, ako veľmi sa mení správanie ľudí podľa prostredia.

Prejedli sme sa viditeľnosti Keď byť videná prestane znamenať byť skutočne videná

Koľko z tej pozornosti, ktorú dostávaš, je skutočnej?
A koľko je len rýchle „videla som ťa“
od niekoho, koho ty nikdy neuvidíš?

Nie všetko, čo je viditeľné, má hodnotu.
A nie všetko hodnotné potrebuje byť viditeľné.

Možno sme si len zvykli na hluk
a zabudli, ako vyzerá niečo skutočné.

viac vietnamskej kuchyne poprosím 😄

an elderly woman is sitting at a table in a restaurant and looking at the camera . ALT: an elderly woman is sitting at a table in a restaurant and looking at the camera .

I’ll have what Hungary’s having.

zajkovia sú ňuňu, čiže ich nepapám. ani mačky a psíky.

Viac takýchto empatických ľudí! Chválim silno.

The Myth of “Too Feminine” A woman does not become excessive—the moment she stops being reduced is the moment perception loses control of her

You were fine
when you were readable.

You were admired
when you were predictable.

You became “too much”
the moment
you stopped being both.

Tak na toto sa teším!

Nie si sama sebou tak často, ako si myslíš Najväčšie kompromisy robíš v momentoch, ktoré si ani nevšimneš

Najskôr zjemníš vetu.
potom zjemníš seba.
Nikdy to nezačne tebou.
začne to vetou, ktorú zjemníš.

Vieš presne, čo chceš povedať,
a aj tak to povieš jemnejšie.

A niekde medzi tým
prestaneš byť úplne čitateľná
aj sama pre seba.

Veď kľudne kritizuj, ja som úplná laička. Zistila som že to nie je len tak, vymyslieť niečo, ale potom domyslieť ako sa to bude správať v tmavom režime, v rôznych veľkostiach a podobne. Ber to tak, že to je zatiaľ tak ako to je, a keď budem mať hotové všetky verzie ktoré tam potrebujem, doplním.

Everything Is Interesting. Nothing Feels Alive The quiet collapse of attention in a world that never stops moving

Everything works.
Nothing lands.

At some point, scrolling stopped being curiosity and became repetition.

I don’t think the internet is saturated.
I think it just stopped making us feel anything.

Hej, ale im vyhovujú peniažky ktoré im produkujú všetky tie deti čo spravia sochy z PET fľašiek, alebo Ježiš vytvorený zo zeleniny, kde musíš napísať Amen, lebo budeš mať smolu na 9 generácií, že? 😂

Toto by bol fajn štandard – označenie ako minimum. Samo o sebe to stačiť nebude – vždy sa nájde obsah bez označenia. No napreduje to tak rýchlo, že je čoraz ťažšie to rozoznať. Preto by to malo ísť ruka v ruke s tým, aby ľudia rozumeli čo vidia a vedeli, že ani neoznačený obsah nemusí byť „realita“.

Rozumiem tej obave, najmä keď ide o deti. Len mám pocit, že technológie vždy skôr odhalia, ako ľudia premýšľajú, než by to samy vytvárali. Preto mi dáva väčší zmysel riešiť to, ako ich učíme s nimi pracovať.

AI nemení realitu. Menia ju ľudia, ktorí ju chcú meniť. Rovnaký nástroj vie niekto použiť na niečo podlé a niekto na niečo kreatívne alebo hodnotné. Skôr než technológie by sme mali riešiť to, ako rozmýšľajú ľudia, ktorí ich používajú.

Nebrala som to ako kritiku, neboj. Každá vec v zlých rukách dopadne podobne. Nožom vieš napr. urobiť toľko užitočných vecí a potom sa nájdu aj takí ktorí ho použijú ako zbraň. Chápeš kam narážam, že?